7000 hodín lásky a ešte nekončíme

Oslávili sme tretie narodeniny.  Báječné tri roky, ktoré ubehli v šialenom tempe. Keď sa obzriem, mám chuť trocha počítať. Pretože až čísla dokážu neraz ukázať, čo všetko má človek za sebou. Mňa utvrdzujú v správnosti dojčenia na požiadanie, intenzívneho fyzického kontaktu, nosenia, spoločného spania a všetkého čo proste s pohodovým rodičovstvom súvisí.

Prvé mesiace sme strávili v kontakte 24 hodín denne, až štvrtý, piaty mesiac priniesol niečo, čo som neočakávala, neplánovala a netrénovala, naša slečna úplnou náhodou raz zaspala položená v kočíku, kam som ju položila kvôli prebaľovaniu. Od tej doby som ju dávala podľa jej nálady spávať cez deň do kočíka na čerstvý vzduch po tom, čo som ju nadojčila a uspala na prsníku. Nie vždy, mnohokrát sme si pospali spoločne, popri starostlivosti o staršie dieťa však bolo praktické kombinovať tieto možnosti ak bábätko pokojne spí. Keď to tak spočítam, aj naďalej trávila na mne v šatke či nosiči a spoločným spánkom zhruba 20 hodín denne.

Osamostatňovanie dieťatka je procesom a predstavuje skutočne dlhú cestu. Silný prelom pocíti každá matka vo chvíli, keď je dieťatko dosť veľké na to, aby si uvedomilo, že už nie je bábätko. Ten deň si pamätám veľmi dobre, bolo to zhruba pred pol rokom, keď malá slečna vyhlásila „ja chcem byť bábätko“. Vtedy sme si všetci uvedomili, koľko samostatnosti už má a ako sa už od svojich bábäcích čias vzdialila. Netlačím na ňu, keď je to len trochu možné, umožním je hrať sa na bábätko, ktorým už nikdy nebude – dojčiť sa, bľabotať, nechať sa nosiť v šatke, plakať „ako bábätko“ to všetko jej pomáha uvedomiť si vlastnú samostatnosť  vlastným tempom.

Zaujímavé čísla

Pred pár týždňami sme sedeli s ďalšími mamičkami a robili sme počty. Za tri roky vypilo moje dievčatko vyše 1000 litrov materského mlieka a strávilo minimálne 7000 hodín v mojej náruči či ležiac pri mne alebo na mne pri dojčení. Mnoho ďalších hodín sme strávili hrami, tak ako sa hrajú všetky matky s deťmi, či už masážami, šteklením, nosením, bláznením sa. Avšak ten čas, ktorý sme strávili a doteraz trávime dojčením je mimoriadne dôležitý. Na tomto čísle je vidno, o koľko fyzického kontaktu prichádza dieťa, ktoré je dojčené podľa hodiniek, alebo nie je dojčené a ak sa mu na zaspávanie ponúka náhrada v podobe cumlíka.

Ešte stále mi chce niekto nahovoriť, že ak používa cumlík a dojčí, tak to nie je rozdiel? Že dieťa dojčené i s cumlíkom, či inými pomôckami, v noci kŕmené fľašou má za sebou rovnakú intenzívnu fyzickú skúsenosť? Otvorene priznávam – mám 3 ročné dieťa, ktoré potrebuje z 24 hodín stráviť zhruba šesť dojčením. A je to prirodzené a fyziologické – niekedy milé a príjemné, niekedy trošku otravné, presne také, aké materstvo v každodennom živote je.

Možno vám to príde šialené, koľko času strávi matka dojčiaca na požiadanie so svojim dieťaťom. Áno, príroda to vymyslela veľmi prefíkane. Ak totiž niekto drží vašu bradavku v ústach, nemáte možnosť odísť preč a požiadať niekoho iného, aby za vás dieťa nakŕmil či uspal. A tak to má byť, pre dieťa je správne, aby jeho matka bola pri ňom práve vo chvíľach, kedy to potrebuje, nie vtedy keď má mamička čas či chuť.

Potrebujú nás len krátko

Hovoríte, že aj vy máte právo na to či ono? Áno, máte, ale vo chvíli, keď sa žena stane matkou, prichádza veľká skúška našich vlastných hraníc a potrieb. My, na rozdiel od nášho maličkého dieťaťa dokážeme väčšinu svojich potrieb napĺňať samé alebo si ich regulovať. Naše dieťa to v prvých rokoch svojho života nedokáže. Je veľmi kruté označiť dieťa, ktoré k upokojeniu potrebuje vašu náruč, vašu vôňu, milý dotyk, pár nežných slov prívlastkom „rozmaznaný, nesamostatný či príliš náročný“. V skutočnosti to o dieťati nič nevypovedá, hovorí to však mnohé o nás a našom pohľade na dieťa.

Nezabúdajme, že aj my sme boli deťmi – malými a odkázanými na našich najbližších. Aj o nás sa starali a teraz je rad oplatiť to našim deťom. A ak máte pocit, že vo vašom detstve sa vám vaši najbližší nevenovali dostatočne, že vaše potreby neboli adekvátne napĺňané, dokážete sa z vlastnej skúsenosti vžiť do situácie svojho dieťatka, ktoré očakáva, že budete pri ňom.

Neraz si vážime viac veci, ktoré sú drahé. Verím, že mamička zháňajúca drahý monitor dychu pre svoje ešte nenarodené dieťa chce pre neho len to najlepšie a strach ju ženie investovať i posledné peniaze do zázračnej pomôcky. Sto či viac eur si nemôže dovoliť každý, a tak, ak máme takúto či podobnú vecičku, dáva nám to falošný pocit, že sme pre svoje dieťa spravili viac ako ostatní. V skutočnosti to najdôležitejšie čo pre svoje deti môžeme spraviť nás nestojí žiadne peniaze. Vaša empatia, trpezlivosť, pozornosť, hodiny fyzického kontaktu a čas strávený dojčením na požiadanie sa len ťažko prevádzajú na nejakú menu.

Napriek tomu je to tá najlepšia investícia na svete – investovali sme do milovaného človeka, investovali sme do vzťahu, podporili sme empatiu a výnosy z tejto investície budeme zožínať my i naše deti po celý život. Verím, že sa dožijem aspoň do osemdesiatky. Štyri či päť rokov z toho venovaných intenzívnemu kontaktu s mojimi deťmi je z tohto pohľadu len maličká časť, a ja budem mať ešte veľa príležitostí nájsť si chvíľu len a len pre seba… stačí len počkať.

*Mojim cieľom nie je, aby ženy po prečítaní mojich príspevkov mali potrebu vyhlásiť, že ak veci nerobia ako ja, tak sú zlé matky. Toto slovné spojenie nepoznám. Dôležité je pochopiť, že neraz máme pocit, že veci nevieme robiť inak aj keď sa to druhým ľuďom darí. Možno len rovnakú situáciu vnímame z iného uhla pohľadu, a to nám umožňuje robiť efektívnejšie rozhodnutia, napríklad práve vo veci dojčenia, spoločného spania či ostatných oblastí  kontaktného rodičovstva. Nech volíte akúkoľvek cestu, stojte si za svojim. Človek, ktorý cíti nutkavú potrebu sa obhajovať, ten nie je so svojimi rozhodnutiami skutočne stotožnený.

Vaša Andrea

This entry was posted in Nezaradené.

Pridaj komentár