Dojčenie a výčitky – ako umlčať svedomie?

Pohľad na dojčiacu ženu s dieťaťom v náručí môže byť nádherný. Môže však byť aj poriadne rozčuľujúci! Do ktorej kategórie pozorovateľov patríte vy? To isté platí aj o článkoch a informáciách o dojčení. Rozčuľujú vás alebo tešia?

Ruku na srdce, nie každému sa to bude čítať jednoducho. Ak patríte medzi matky, ktoré dojčili, mali dojčenie radi a (aj napriek ťažkým chvíľam, ktoré sa zákonito občas objavia) verili svojmu telu a rešpektovali fyziologickú potrebu svojho dieťaťa dojčiť sa, tak vás iste pohľad a rozhovory o dojčení nebudú vytáčať tak ako ženy, ktoré dojčili krátko, vôbec alebo s veľkými problémami, ktoré nedokázali prekonať.

Pravidelne čítam posty mamičiek, ktoré hľadajú rady ohľadom dojčenia, zvyčajne na verejných fórach, kde im môžu poradiť ako odborníci v oblasti dojčenia, tak aj náhodné mamičky, ktoré majú rozličné skúsenosti s dojčením. Neraz dostávajú v dobrej viere odporúčania typu „mne toto pomohlo a vôbec nám to neohrozilo dojčenie (cumlík, klobúčiky, dokrmovanie fľašou a podobne)“ . To, čo však pomohlo jednej matke, nemusí pomôcť druhej, navyše v náročnej situácii, v ktorej už je, môže použitie takejto neodbornej rady v oblasti dojčenia byť tým povestným posledným klincom do rakvy.

Babičky, rešpektujte prosím naše rozhodnutie dojčiť, nosiť, užívať si materstvo

Každá žena chce pre svoje deti robiť to najlepšie a najprirodzenejšie. To najprirodzenejšie pre dieťa je dojčiť sa. Stretávam ženy, ktoré majú dospelé deti – áno, ich deti sú tridsiatnici, štyridsiatnici, avšak keď tieto ženy pozerajú  na dnešné dojčiace matky vidím, že ľutujú to, že ony nedojčili, či dojčili len po veľmi krátku dobu. Áno, svoje rozhodnutie prestať dojčiť môžete ľutovať po celý život, a tá ľútosť nezmizne ani po tom, keď vás (ostatné nedojčiace) okolie bude uisťovať, že ste dobrá a milujúca matka a že vašim deťom nič nechýba.

Ale nie je lepšie ak je mamička v pohode, veď len tak môže byť v pohode aj dieťatko, a ak sa mamička trápi s dojčením, je určite lepšie ak radšej nedojčí a bábätko bude mať spokojnú mamičku, to je predsa najdôležitejšie! Tento argument počuť často, je to však skutočne tak? Keď sa žena vzdá a prestane dojčiť, bude skutočne tou najspokojnejšou osobou pod slnkom? Už ju nebude trápiť nevyspatosť, jej dieťa už nikdy nebude umrnčané, bude počúvať na slovo a celkovo sa proste život  s bábätkom stane idylkou ako z televíznej reklamy?

Život s malým dieťaťom je výzvou a je neraz náročný. Čo budete robiť keď sa najbližšie objaví nejaký problém? Odložíte dieťa kým z toho nevyrastie? Najmete si niekoho, kto to vyrieši za vás? Zavalíte ho superdrahými hračkami a prístrojmi, aby to vyriešili za vás?

Dojčenie je fyziologické a prirodzené, ale nemusí sa podariť len tak samé od seba ako veria mnohé tehotné ženy. V spoločnosti, ktorá nevie ako vyzerá a ako sa správa dojčené dieťa, čo je pre neho prirodzené a čo naopak dojčenie ohrozuje, sa skutočne dojčenie nemusí podariť len tak samé do seba. Čo robiť?

Zvýšme naše šance

Ak ste tehotná, zájdite na prípravu na dojčenie pre tehotné s certifikovanou laktačnou poradkyňou, ak ste dojčiaca, vyhľadajte najbližšiu podpornú skupinu dojčenia vo svojom okolí a hľadajte kvalitné informácie o dojčení na stránkach pohodového rodičovstva i u odborníkov na slovo vzatých – www.mamila.sk. Obracajte sa na ľudí, ktorí dojčeniu skutočne rozumejú a dokážu účinne pomôcť, nie na tých, o ktorých si myslíte, že by dojčeniu rozumieť mali.

Riziká nedojčenia

O rizikách nedojčenia vie väčšina bežných ľudí, a bohužiaľ aj odborníkov, stále málo. Každá žena by sa však o dojčení alebo ukončení dojčenia mala rozhodnúť na základe objektívnych informácií, z vlastnej vôle a s vedomím, že má všetku dostupnú podporu nielen pri rozhodnutí nedojčiť, ale naopak, aj pri rozhodnutí vytrvať pri dojčení i napriek problémom.

This entry was posted in Nezaradené.

2 comments

  1. Jana says:

    Mila pani Kvintova,

    citam Vase clanky pravidelne. Je velmi pekne, ze robite osvetu a podporu dojcenia.

    Som za, mam dve oddojcene deti, (aj ked podla Vas uricte kratko – 8 a 9 mesiacov, z toho obe deti 6 mesiacov exkluzivne)….

    …ale velmi mi vadi, ze niektpre Vase argumenty su “à la Taliban”.

    Dojcenie je naozaj to naprirodzenejsie a urcite najbhodnejsie pre dojcata…ale prirodzene je aj vselico ine, co sa dnes uz (alebo este) nevykonava…

    …tvrdit matkam, ze budu do smrti lutovat, ak neodjcili, alebo prestali (!), aj ked ich ostatni presviedcaju, ze su dobre matky – cize v skutocnosti nie su – nepripada, Vam to trochu prehnane???..podla mna to dost hranici s manipulaciu a sektarstvom…

    …atd., atd.

    Podpora dojcenia je skvela, len je zaujimave, ze clovek najde bud odporcov (a to este na Slovensku je ich malo), alebo kvazi sekty (Leche League)…

    nedalo mi uz nevyjadrit tento nazor…

    inak Vam prajem vela uspechov v zasluznej praci

    a prajem len trosku viac otvorenosti mysle a taktu k roznym zivotnym situaciam a nazorom a realitam (mnohym nedojcenym detom naozaj nic nechyba, a mnohym dojcenym toho chyba vela…)

    S pozdravom,

    Jana

  2. dorota says:

    Dobrý deň, viem, že tento príspevok, tak ako aj ostatné, ste písala s tým najlepším úmyslom.. No takýto “radikálny” postoj k dojčeniu môže niekedy priniesť viac škody ako osohu.. keď som čakala prvú dcéru,vôbec som nepochybovala o tom,že budem dojčiť a dlho.. Napriek odbornej pomoci z mamily som sa počas celého obdobia dojčenia (18 mesiacov) nedopracovala k výlučnému dojčeniu – od začiatku až do konca sme si pomáhali cievkou a UM. Teraz mám druhé bábätko a napriek správnemu prisatiu (skontrolované laktačnou poradkyňou), dojčeniu na požiadanie, noseniu, spoločnému spánku, fubgovaniu bez cumlíka a fľaši sme na tom podobne.. UM síce potrebujeme menej, ale bez neho si nevystačíme.. čo tým ale chcem povedať – keď čítam tento typ článkov jediné, čo mi z nich kričí, je, že nie som dobrá matka, ak neviem svoje dieťa nadojčiť k jeho spokojnosti.. teraz už viem, že to tak nie je, ale pri prvej dcére mi všetky takéto články spôsobovali skôr depresie, ako prinášali povzbudenie.. trochu taktu by občas neuškodilo..

Pridaj komentár