10. Juliana: Odvaha na šatku a BKM

juliana vankova

Nosenie je láska.

Vždy som vnútorne túžila, že budem mať svoju rodinu, svoje vlastné detičky. Keď prišiel ten čas, snažila som sa brať veci ohľadom materstva a rodičovstva čo najviac prirodzene. Prvými métami pri prvom dieťati boli prirodzený pôrod a dojčenie (na požiadanie a dlhodobé).

O prvé sa postarala príroda a po malých ťažkostiach vďaka podpore kamarátky sa rozbehlo aj dojčenie a po roku materstva som stránky Mamila.sk mala naštudované pomaly lepšie ako Bibliu.. Dietko spávalo hneď vedľa nás v postieľke so zloženou bočnicou. Vďaka priateľom som si kúpila aj babyvak, ktorý som používala najmä na presuny v MHD a na dlhšie jednodňové výlety, perfektne a aj diskrétne sa v ňom dojčilo.

Už to bude ľahšie

Keď som čakala druhé dietko, vedela som, že už to pôjde ľahšie, minimálne dojčenie bolo už za vodou a nič nové ma v tomto smere nečakalo. Lákalo ma, z ekologického hľadiska, skúsiť látkové plienky, lebo už boli na to vhodné podmienky (vlastný byt, vlastná práčka). Po načítaní množstva materiálu som sa dostala aj k téme BKM a mala som možnosť reálne vidieť ročného chlapčeka v akcii s rodičmi na jednej svadobnej hostine.

Prišlo mi to ešte prirodzenejšie a jednoduchšie než látkovky. Na MK mi úplne cudzia mamička Alenka nezištne požičala knihu Bez plenky. Podarilo sa mi dokonca dostať na malú prednášku Veroniky o BKM, kde zdôraznila, že šatkované detičky majú akoby pud sebazáchovy a nechcú ocikať svojho nosiča.. To bola pre mňa kľúčová informácia. Nebolo ma treba presviedčať dlho a zasa som začala študovať množstvo materiálu o nosení v šatke.

To, čo bolo predtým v mojom vnímaní prekážkou (vertikálna poloha), mi zrazu nevadilo, dostala som sa k správnym článkom a správnym argumentom. Možno aj predtým by to stačilo, že by mi tie veci niekto vysvetlil, len nebolo šatkonosičov v mojom okolí. Prekonala som aj strach z viazania šatiek, pozerala som si rôzne videá a keď sa mi synček narodil, začalo sa ďalšie veľké dobrodružstvo.

BKM vďaka podpore

Malé bábätká kakajú v jednom kuse, takže nekonečná radosť z úspešného zachytávania výlučkov ma poháňala dopredu. Šatku som si uviazala až s mesačným bábom, predsa len som mala troška rešpekt ako ho tam naskladám.. Prekvapujúco sa mi šatkovanie zdalo jednoduché a príjemné. Tak išli dni za dňom, veľa som konzultovala veci o nosení v skvelej a funkčnej skupine Nosíme naše deti na MK, vždy prišla dáka správna a zaujímavá informácia.

Trocha začalo stagnovať BKM, začalo sa meniť pár vecí s vylučovaním a popri staršej dcérke som akosi dokázala vychytať len max. 60% no aj tak som bola hrdá na to, že som to vôbec skúsila a aspoň v tých prvých mesiacoch moje bábätko nemuselo ležať v špinavej plienke a ako si spomínam u staršej, tak niekedy až na chrbát… (Paradoxne sa mi nepotvrdilo prepojenie šatkovanie a bkm, ale príčiny zlyhania môžu byť na mojej strane… :) )

Napriek tomu musím napísať, že vďaka pokusu o bkm som sa dostala k šatkovaniu a nosenie ma tak neskutočne dostalo, že keď môj Maxík oslávil teraz nedávno svoj prvý rok, vyhodnotila som ho ako „doteraz najkrajší rok môjho života“, pretože ten pocit blízkosti, jednoty a spokojnosti môjho dieťatka, je jednoducho veľký bonus, nesmierna odmena za materstvo. Dokonca som musela zápasiť s trochou ľútosti, že som sa o také niečo ukrátila, keď som nenosila svoje prvé dieťa, ale človek sa neustále učí niečo nové a tak teraz so všetkým, čo viem ma láka už len ísť ďalej dopredu a zvažovať, či to všetko ešte dokážem nejako zúročiť – možno pri vlastnom treťom dieťatku alebo aspoň vhodnou radou a zdieľaním sa o nadobudnuté informácie s priateľmi a nastávajúcimi mamičkami v mojom okolí.

Juliana

This entry was posted in Nezaradené.

5 comments

Pridaj komentár