Každá mama je ako Indiana Jones! Neveríte?

Ak ste kontaktný rodič alebo sa aspoň o vzťahovú výchovu snažíte, budete čeliť občas výzvam, pred ktorými by sa roztriasli kolená aj sympatickému Indimu.

Zdroj: Beyondthefear.com

Zdroj: Beyondthefear.com

Pamätáte sa na slávnu scénu z filmu Indiana Jones a posledná krížová výprava? Indiana Jones stojí nad priepasťou a jediné čo musí spraviť je uveriť, že ak vykročí, nezrúti sa do hlbiny. A skutočne – cesta pred ním je, len ju nebolo vidno na prvý pohľad.

A prečo to spomíname?

Jedným z pilierov kontaktného rodičovstva je aj dôvera v dieťa – v komunikáciu s ním, či už pomocou plaču alebo ostatnými spôsobmi. Deti s nami hovoria jasnou rečou, len my neraz váhame, zdráhame sa uveriť tomu, čo dieťa naznačuje. A často ani nevidíme pred sebou cestou, aj keď sme signály nášho dieťatka pochopili správne a všetko nasvedčuje tomu, že sme presne tam, kde máme byť.

Ak dieťaťu skutočne veríme, môžeme pokojne vykročiť, povedie nás správnym smerom.

Sú chvíle, kedy je potrebné vypnúť náš rozum a riadiť sa naplno srdcom a inštinktom. Ten vám napovie dlho vopred, že na vaše dieťa ide nepríjemná choroba, alebo že prichádza zmena. Možno vás zneisťuje správanie dieťatka, hlavne ak sa znovu správa ako bábätko (plače, chce sa nosiť, prestalo sa pýtať na wc a podobne) – veď už v jeho veku by ste očakávali, že sa bude správať tak či onak. Ono to však nerobí z nejakého rozmaru, ani s úmyslom trápiť vás – len opäť potrebuje ešte viac pozornosti, fyzického kontaktu či starostlivosti.

Nebojte sa pristať na jeho hru, aj škôlkar sa nechá raz za čas „obskakovať“ ako bábätko – a padne mu to veľmi dobre, veď už od neho my aj pani učiteľky očakávame tak veľa. I toto je spôsob ako dieťatko vypína od všetkého toho stresu, a preto sa na neho nehnevajte, že od vás očakáva obliekanie v škôlke či pomoc s činnosťami, ktoré by inak zvládlo samé. Jeho samostatnosť tým neohrozíte, len mu pomáhate prekonať náročné obdobie.

Verte inštinktu, okolie je druhoradé

Vo svojich rozhodnutiach sa riaďte vždy radšej tým, čo vám hovorí vaše vnútro. Nikdy by pred potrebami vášho dieťatka (alebo tými vašimi rodičovskými) nemal zvíťaziť tlak okolia. „Čo si o nás pomyslia susedia, keď nás uvidia, že len nosíme? Že nemáme na kočík!?“, „a čo si asi budú myslieť ľudia na zastávke, keď tam začnem dojčiť dieťa?“, „ako bude okolie reagovať ak dieťa hneď nezahriaknem, hneď ho neutíšim, keď má potrebu plakať?“ – tieto myšlienky bežia hlavou väčšine rodičov, pred sebou však máte toho najdôležitejšieho človeka vo svojom živote – svoje dieťatko, a jeho pocity a potreby sú tie najdôležitejšie. Je jedno čo si myslia ostatní ľudia na ulici, v obchode či na ihrisku. Oni majú právo na svoj názor, vy však nemáte povinnosť vyhovieť ich očakávaniam.

Nie je ľahké umlčať „tie druhé“ hlasy a počúvať výlučne ten svoj, ak sa vám to však podarí, zistíte, že ste znova o kúsok ďalej na svojej ceste za kontaktným rodičovstvom a že svoj život držíte opäť o čosi pevnejšie v rukách. Veľké kroky do neznáma budete musieť na svojej rodičovskej ceste spraviť mnohokrát, ak ale veríte v seba a dieťa, povedú iste tým správnym smerom!

This entry was posted in Nezaradené.

Pridaj komentár