13. Milli: Čas povedať si „dosť“!

Ako si užívať rodičovstvo? Foto: autorka

Ako si užívať rodičovstvo?

Tak ako dávam voľne plynúce myšlienky na papier, tak to bolo aj s príchodom nášho prvého, očakávaného bábätka. Vyzbrojená „múdrosťami“ internetových fór som si bola istá, že budem mať najspavejšie a najpokojnejšie dieťa, ktoré zvládnem ľavou zadnou. A zrazu namiesto toho prišlo náročné a uplakané bábätko. Chcelo sa iba nosiť a spať v blízkosti svojej novopečenej maminky. Najlepšie priamo na jej prsníku. A bolo mu jedno či je deň a či noc.

A tak som sa ja, čerstvá, „vedomosťami“ nabitá mama, začala prirodzeným potrebám malého, bezbranného bábätka brániť. A všetky poznámky a rady z okolia ma utvrdzovali v tom , že robím dobre.

Časom ma ale moje zúfalstvo a únava dohnali k tomu, aby som siahla aj po „osvedčenej“  metóde uspávania. Zaručene viete, čo mám na mysli. A asi tento  moment bol pre mňa najväčším medzníkom. Srdcervúci plač nás oboch (mňa za dverami a malého v postieľke) ma presvedčil, že je čas niečo zmeniť.

A to niečo bolo prijať naše dieťa také aké je, so svojimi prirodzenými potrebami a na tieto jeho potreby  reagovať. Veľmi mi pomohla aj kniha o vzťahovej výchove, ktorá sa ku mne dostala.  Síce oneskorene, ale veľa som si z nej odniesla.

Zmeny nastali okamžite Začali sme spávať v objatí nielen v noci ale aj počas dňa. Nosili sme sa a snažili sme sa s manželom vyjsť v ústrety svojmu náročnému bábätku. A to všetko bez výčitiek svedomia, že svoje dieťa rozmaznávame.

A keď som si to ja osobne konečne začala užívať, ukázala sa na tehotenskom teste druhá, nečakaná čiarka. A pocit radosti a uvoľnenia sa zmenil na zúfalstvo a obavy. Nosenie a dojčenie sa zo strachu z neznámeho a nového obmedzili, až úplne odpadli.

Mohla by som ďalej písať o tom aké to bolo všetko ťažké, ale to nechcem. Lebo cieľom týchto riadkov nie je niekoho vystrašiť, ale naopak povzbudiť a zanechať pozitívny pocit.

A ten nastal vtedy, keď po deviatich mesiacoch do našich životov vstúpil druhorodený princ. Ďalší náročný chlap, ktorý si vyžaduje mamu celú, bez ohľadu na staršieho súrodenca :)

A pýtate sa, čo na to ja? Aj keď veľa nocí prebdiem, som šťastná!!! Áno, čítate dobre! A recept? Hneď od začiatku som sa obrnila proti „trénerom“ bábätiek a dala som priestor svojmu materinskému inštinktu.

Nosenie, dojčenie na požiadanie, „rozmaznávanie“ pestovaním, reakcia na nespokojnosť a plač nášho drobca je pre mňa každodennou realitou a samozrejmosťou. Ako bonus sme tento krát ušetrili aj matku Zem a plienky si perieme. Naša cesta k rodičovstvu nebola úplne jednoduchá a ešte ju stále čaká veľa skúšok. Spolu s manželom sa učíme byť dobrými rodičmi pre svoje deti. Určite ešte veľa krát padneme, ale ľahšie sa nám bude vstávať s vedomím, že ak počúvame hlas svojho srdca, nemôžeme svojim deťom nijako ublížiť…

Milli

This entry was posted in Nezaradené.

42 comments

Pridaj komentár