Skutočný príbeh: Ako som sa stal otcom

Stal som sa otcom. Neprišlo to náhle, ani nečakane, ani nechcene. Neviem však s istotou povedať, či som dobrým otcom/manželom. Stačí to, čo robím? V práci trávim väčšinu dňa, tak ako asi každý muž. Keď prídem domov, som unavený a mám chuť si ísť ľahnúť. Nuž ale vo dverách ma víta manželka s dieťaťom na rukách a prosebným pohľadom, aby som ju aspoň na chvíľu odbremenil od denného stereotypu – neustáleho dohľadu na dieťa, jeho zápasy s kŕmením, prezliekaním, upratovaním, atď, atď.

Za hranice rodičovského stereotypu

Ja som však tiež vynaliezavý – nedám sa odzbrojiť len tak jednoducho. Nahodím pohľad unaveného a hladného manžela, a tiež sa dožadujem odpočinku. Najlepšie až do zajtrajšieho dňa. Dnes som vyhral. Odchádzam preto do spálne, síce hladný, no ale aspoň si môžem pred spaním dobre oddýchnuť (áno, pred spaním, čítate dobre). Nastal teda večer a sním aj priam nekonečné uspávanie bábätka. Už-už sa mu zatvárajú očičká, ale ej ha! Syna zaujala nabíjačka od mobilu a rozhodol sa, že ju teraz musí kompletne preskúmať, ocapkať, poslintať, ochutnať. Čo na tom, že je takmer jedenásť preč a jeho otec musí ešte skoro ráno stihnúť vybaviť zubárku!  Našťastie ale prišla manželka, dala mu cucnúť a do piatich minút je tuhý. “Konečne”, vravím si v duchu a líham si spať.

Podobný scenár sa opakuje aj nasledujúce dni – príchod domov, trochu oddychu, nekvalitný spánok prerušovaný detským plačom a opäť do práce.  Len manželka je akási nevrlá. Prečo??? Veď makám ako fretka, nosím domov peniaze, čo viac jej chýba? Aha, ja! Skúšam teda nadviazať rozhovor, no márne. Na druhý deň jej prinesiem dokonca kyticu ruží, ktoré som narýchlo odstrihol v susedovej záhrade, aby ma nezbadal (splácame hypotéku, tak snáď ma to ospravedlňuje), no nezabralo ani to. Teraz som nevrlý už aj ja, pretože neexistuje problém, ktorý by sa nedal vyriešiť kvetmi a na diamantový prsteň nemám. Hmmmmmmm. Som ja to ale chrapúň. Veď jej vôbec nepomáham s bábätkom! Som však trololo a tvárim sa akoby som nič netušil… (hehehe).

Oteckom trochu inak

Na ďalší deň prídem z práce a hneď pri dverách skríknem hlbokým mužným hlasom: “Otec je doma!”. Schmatnem manželku, hodím ju do postele, a nakážem jej oddychovať. Dieťa vezmem pod pazuchu, čo je samozrejme sprevádzané veľkým synovým smiechom. Poletujem s ním po izbe, podávam mu hračky, robím naňho opičky a ťuťu-muťu (veď hádam viete o čom hovorím). Veľa sa smejeme. Až toľko, že si malý cvrkol do plienky a ani to nezbadal (ja som si tiež skoro cvrkol).

Pozriem na hodiny a keďže je čas kúpania, nebudem ho ani prebalovať, rovno ho okúpem. Keď bol menší, veľmi som sa bál ho okúpať, ale teraz má už pár mesiacov, strach zo mňa opadol a ani bábo nevyzerá tak krehko. Potom ho trochu ponosím a začína si šúchať oči. Je asi dosť unavený. Rád by som ho nakŕmil, ale muži k tomu nie sú od prírody uspôsobení. Prenechávam tento krásny akt kŕmenia manželke. Už ani nie je taká nevrlá, ba sa aj na mňa trošku usmeje. Bábätko čoskoro zaspáva. Nie je ešte ani pol deviatej. To bol deň. Bábo spí a s manželkou mi ostalo trochu času na spoločný rozhovor, večeru, film, … ale možno až niekedy inokedy…. chŕŕŕŕ z…Z…z…Z…z…

Samozrejme, písal som to trochu s nadsázkou a nikomu som nič neukradol zo záhrady, tak to prosím neberte príliš vážne :)

O naše dieťa sa staráme spoločne. Úkony, ktoré môžem robiť aj ja, zdieľame. Tie, ktoré nemôžem urobiť ja, sa snažím vynahradiť nejak inak – vyvesím prádlo, požehlím, povysávam, navarím večeru. Dieťa občas ponosí manželka, občas ja. Je to príjemný pocit – vrelo odporúčam. Otcovia, noste svoje deti! Občas ich aj okúpte, zahrajte sa s nimi. Pomôžete svojim milovaným manželkám, a získate omnoho viac, ako keby ste iba chodili do práce a domov sa vyspať.

Mojou najväčšou odmenou je šťastná a veselá manželka, moje usmievavé dieťa a skutočne príjemné rodinné prostredie. A ako viem, že je moje dieťa naozaj šťastné? Smeje sa aj zo sna :) Pri tom aj ten nekvalitný spánok prerušovaný, teraz už detským smiechom, nejako oželiem. Snáď bude zo mňa dobrý otec a manžel.

Ďakujeme za úžasný príbeh. Ako sú na tom Vaši partneri a manželia? Dajú Vám možnosť byť aj inou ženou, než len vyťaženou mamičkou na plný úväzok?

Podeľte sa s nami o svoj príbeh. Ako ste sa stali vy vzťahovým rodičom? Aké boli vaše začiatky, skúsenosti, omyly? Poďme spolu inšpirovať ostatných rodičov na ich ceste! Napíšte nám, viac info TU.

Pridaj komentár