Tabu: 3 veci, o ktorých sa čerstvé mamičky boja hovoriť

Sú veci, o ktorých nechceme nič počuť. Tvárime sa, že ak sa o nich nahlas nehovorí, tak proste neexistujú. Nechceme ich hovoriť tehotným prvorodičkám, veď ich nemáme chuť vystrašiť. A ony si naivne hovoria, že „toto“ sa im predsa stať nemôže!

O čom je reč? Napríklad o úcte

Rodiaca žena má málo úcty. Neverí sa jej.  Klišé hovorí, že žena s bruškom je plná hormónov, ktoré ju úplne zmenili. Netreba ju brať vážne, je to „len mamina“ s jej tehotenskými rozmarmi. Už po príchode do predpôrodnej poradne či na pôrodnicu sa mení na „prípad“, „diagnózu“ alebo v lepšom prípade len na ďalšiu „trochu hysterickú rodičku“. V prípade, že polemizuje, dostane sa jej označenia „internetová mamina“ alebo „nespolupracujúca rodička“.

Už sa s vami nikto nebaví ako s dospelou osobou, prichádza k vám sestrička s injekciou a keď sa pýtate, čo ide robiť, dostanete odpoveď: „Tu vám pichnem rýchlo včeličku, netrápte sa. My vieme ako vám pomôcť!“

Zrazu vie každý lepšie ako byť nápomocný, každý vie lepšie ako sa cítite, či smiete mať bolesti, vzdychať alebo či vás pustiť na toaletu. Kolotoč beží rýchlo a neúprosne, na vaše otázky nie je času, ak vás niekto vypočuje, nemusí sa vám dostať želanej odpovede.

A všetko pokračuje na šestonedelí. Personál presviedča ženy, že práve on je najpovolanejší v starostlivosti o dieťa a matka svojho čerstvého potomka ohrozuje na živote tým že ho vyberá z perinky, vyzlieka, že sa jej nedarí s dojčením alebo sa pýta k dieťaťu v „nevhodnom čase“.

Koľké ženy počuli v pôrodnici či na šestonedelí slová útechy či povzbudenia? Verilo sa ich inštinktom a rešpektovali sa ich priania, pocity, súkromie? Takéto zážitky ženy spracovávajú ešte dlhé mesiace či roky po pôrode. A čím menej o nich hovoríme, tým neskôr príde nejaká náprava.

Únava, samota a málo podpory

Čo už je len také ťažké na starostlivosti o malé bábätko? Veď ho treba len nadojčiť, prebaliť a uspať. Únava, bolesti po pôrode a v kombinácii s okolím, ktoré na ženu pozerá buď ako na neschopnú, alebo naopak od nej očakáva, že bude všetko zvládať – je priam vražedná kombinácia. Samozrejme, ktorá žena by nebola rada, keby zvládala všetko sama, tak ako pred narodením dieťatka?

Áno, prídete domov z pôrodnice, pár dní pri vás pobudne manžel či niekto blízky a potom príde krutá monotónna realita. Od rána do podvečera ste s tým malým človiečikom sama. Na seba máte sotva čas, nájsť nejaký systém s bábätkom je zložité, a potom ten plač! Občas je tak zložité prísť na to, prečo dieťatko plače – a ono plače a plače, a vy ste v strese, možno ešte stále v bolestiach, prsia máte naliate a ešte ste nestihli nič od rána zjesť a už ste znova vyčerpaná. Toto sú chvíle, kedy si hovoríte, že to bábätko nevyzerá vôbec roztomilo, že sa zo svojho materstva vôbec nedokážete tešiť a že by ste najradšej dieťa vrátili, či nebodaj ešte niečo horšie?

Najhoršia je samota

Sú dni, kedy si mamička s malým bábätkom nemá s kým pohovoriť. Malé dieťa, ani unavený manžel nie sú dobrými konverzačnými partnermi, navyše pre vaše trápenia nemajú ani štipku pochopenia! Máte milión otázok, alebo len chuť sa niekomu vyžalovať, reakcia okolia je však veľmi stereotypná. Negatívne zážitky z pôrodnice? „Čo by si chcela, všetky si tým prešli! A hlavne, že ste zdraví, čo viac si želať?!“

Vidíš? Máš čo si chcela!

“Chcela si nosiť? To je bláznovstvo, počkaj ako ťa bude bolieť chrbát a aké rozmaznané dieťa budeš mať! A ešte aj dojčiť? Veď počkaj, ty ešte pobežíš po cumeľ do lekárne a bez umelého mlieka to tiež nepôjde, keď náhle stratíš mlieko!”

Po takýchto slovách útechy si už o svojej samote a „depke“ z každodennej starostlivosti o dieťatko ani netrúfnete priznať, že to akosi nezvládate. Svokra by vás poučila, ako to všetko zvládla ona a ešte mal jej muž večer navarenú perfektnú sviečkovú s domácou knedľou!

A to má vaše bábätko ešte len 4 týždne?! Toto všetko vás čaká ešte kopu ďalších mesiacov? Vyzerá to ako riadna nočná mora. Máte nárok to takto vidieť , máte nárok na všetky tieto pocity a myšlienky, a nie ste zlá matka – a dokonca  máte nárok v týchto chvíľach na skutočne účinnú pomoc a podporu!

Nehanbite sa zájsť do podpornej skupiny dojčenia alebo vyhľadať pomoc poradkyne, či sa porozprávať s dulou – áno, aj po pôrode vám tieto ženy dokážu priniesť mnoho útechy a opory. Hľadajte nové priateľstvá s mamičkami, ktoré pre vás nájdu slová podpory, teraz alebo nedávno si prešli tým istým. Neraz sú to virtuálne priateľky, ktoré nás podporia v ťažkých chvíľach najlepšie, alebo nás aspoň vypočujú – a občas to úplne stačí, aby sa mamička doma „úplne nezbláznila“.

This entry was posted in Nezaradené.

Pridaj komentár